Čo vidie? v Mongolsku

Aj keď hlavným cieľom tejto stránky je popísa? najzaujímavejšie miesta, mestá a prírodné zaujímavosti Mongolska, budem sa sústredi? na vlastné dojmy z daného miesta a poradím vám na čo sa treba pripravi? a upozorním na to, čo v príručkách nenájdete.
Po tisíci krát opakujem, že budem hovori? len o tom, čo som navštívil a o tom, kde som bol. Vecí na pozeranie v Mongolsku je však oveľa viacej a treba si nájs? napr. Lonely Planet, alebo iného sprievodcu po Mongolsku.

Ulánbátar

O Ulánbátare, hlavnom meste Mongolska je napísaná celá jedna kapitola a tak tu nebude nič.

Dalanzadgad

Hlavné mesto aimagu Omnogov, ktoré leží na juhu Mongolska a je tak pre rôzne turistické expedície východzím bodom pri návšteve Gobi. Má funkčné letisko a to je asi tiež jeden z dôvodov, prečo je také populárne. Inak je to normálne púštne mesto, má poštu, hotel a trh. Našli sme dokonca jeden bar. V meste je múzeum, ktoré síce Lonely Planet odporúča, ale ak ste boli v Museum of Natural History v Ulánbátare, tak tam ani nechoďte. Je tam pár kostí, nejaké náboženské predmety, ale podľa mňa nič moc. V meste niež po chvíľke hľadania nájdete aj internetové centrum.

Tsetserleg

Hlavné mesto aimagu Archangai. Niektoré dni sa v ňom koná dos? veľký trh, inak je tam ale veľa obchodov s potravinami, takže si určite vyberiete. V meste je ešte múzeum šamanizmu, do ktorého sme sa nedostali, lebo sme tade len prechádzali a tak sme to nestihli. Tuším. Ale možno stojí za pozretie si. Za mestom sú na nejakej skale nakreslené obrovské náboženské kresby, ktoré komunisti nejako ničili či čo, ale tam sme tiež neboli takže neviem presne.

Charchorin a kláštor Erdenee Zuu

Charchorin je veľké mesto, ktoré však, z nejakých príčin, na väčšine máp nenájdete. Aj napriek tomu, že bolo vybudované na ruinách mesta Karakorum, niekdajšieho hlavného mesta obrovskej Džingischánovej ríše. Leží asi 200 km na juhozápad od Ulánbátaru a vedie k nemu z UB asfaltová cesta. V meste je veľký trh, kde sa dá kúpi? naozaj všetko. A ešte tam je kláštor Erdenee Zuu.
Erdene Zuu, ktorý bol prvým centrom lamaizmu v Mongolsku, znamená v preklade Tisíc pokladov. Založený v roku 1586 bol budovaný a budovaný, až ho nakoniec po 300 rokoch budovania dobudovali. Za ten čas si však užil svoje – manšurská invázia prvá a druhá, ktoré boli prvým krokom k jeho zničeniu, potom Stalin so svojimi názormi na lamaizmus a nakoniec komunizmus ako taký. V priebehu týchto rokov bolo, okrem troch chrámov, ktoré stoja a fungujú doteraz, zničených a všetkých 100 chrámov, okolo 300 gerov a zavraždených 1000 mníchov, ktorí v tom čase žili v kláštore. Mnísi a ľudia, ktorí sa snažili zachova? aspoň čo-to pred zničením, zbierali a na rôznych miestach zakopávali poklady a sochy z chrámov. Naneš?astie si však mnoho ľudí v neskorších kľudnejších časoch nevedelo spomenú?, kde vlastne všetky poklady zakopali a tak zostávajú pochované navždy. Mnoho zo zachránených pokladov však bolo vrátených kláštoru a tak oči návštevníkov mohli na nich spočinú? po takmer 200 rokoch, keď bol kláštor sprístupnený v roku 1965 ako múzeum, nie však ako fungujúce centrum lamaizmu. To sa mohlo udia? až po roku 1990, kedy sa do krajiny vrátila sloboda po páde komunizmu.
Do kláštora sme sa dostali za vcelku prijateľný poplatok 1500 T so študentskou zľavou, ktorú sme si vybojovali oháňajúc sa kartou Euro 26. Pokiaľ máte nejakú kartu, ktorá aspoň v náznakoch pripomína niečo so študentstvom, skúšajte. Dostali sme tiež sprievodcu zadarmo a tak sme mali skoro všetko čo sme si mohli pria?. Fotenie stojí za jeden fo?ák 5 000 T, ale po krátkom presviedčaní sme dostali cenu oných 5 tisíc za celú skupinu. Kláštor obsahuje štyri chrámy, z ktorých prvé tri sú už vlastne múzeá, ale stále zasvätené Budhovi, v poslednom stále fungujúcom si možno vypoču? sútry čítajúcich mníchov. Fotenie tam nebolo doporučené, lebo to tam sledujú mnísi, čo to majú na starosti.
Kdesi na okolitých kopcoch sú obrovské kamenné korytnačky – ochrancovia a zároveň vyznačujúce hranice bývalého mesta. Obrovské sa myslí asi metrové. Problém je, že sa ?ažko hľadajú ak o nich nič neviete. Ja vám ani nepoviem, kde sú, lebo nás k jednej z nich autom zobral náš šofér a tak nám ušetril kopec starostí.
V jednom z blízkych údolí nájdete tzv. Fallic Rock. Je to neveľká skala opracovaná do tvaru … oného, hmmm … mužského … prirodzenia …, nasmerovaná do … údolia v tvare … ženského … hmmm …. však viete. Legenda hovorí, že každá žena, ktorá navštívi skalu, musí ma? sex do 24 hodín. To hovorí samo za seba. Nájs? k nej cestu neviem. Lonely Planet radí, aby ste sa opýtali niekoho v kláštore, ak mu vysvetlíte kam chcete ís? a prečo to chcete vidie? :-) Pri nej sú domorodci, ktorí predávajú rôzne suveníry, ktoré sú lacnejšie ako v kláštore.

Erdenet

Erdenet je druhé najdôležitejšie mesto v Mongolsku, lebo sa tam ?aží meď, molybdém a ešte niečo a tak tam priemysel a teda aj obchod kvitne. Nájdete tu internet, veľký obchodný dom, kino, štadión, trh, ... Do Erdenetu z UB je najlepšie dosta? sa vlakom. Taxík na cestu zo stanice do mesta je takmer nevyhnutný, lebo erdenetská vlaková stanica je šikovne umiestnená asi 13 km od mesta. Stojí 500 T a je to pevná suma, takže sa zmlúva? ani neoplatí.
Erdenet je tiež východzia stanica pre cestu do Moronu a Bulganu. Pozor, autobusy, či autá do týchto miest odchádzajú z iných stanovíš?! Do Bulganu chodia spred toho veľkého obchodného domu. Ale neviem načo by ste chodili do Bulganu, lebo jediné čo sa tam dá robi? je vráti? sa. Tak či tak, stojí to 2-3 USD. Neurobte takú chybu ako my, keď sme šli do Moronu cez Bulgan. Museli sme sa potom vráti? do Erdenetu a ís? odtiaľ. Z Erdenetu chodia autobusové linky priamo do Moronu. Tieto autobusy, resp. minibusy stoja na hlavnom trhovisku a odchádzajú doobeda. Na taxíky chodiace na stanicu sa opýtajte, ale jedny stávajú pri trhovisku a druhé pred vlakovou kasou, ktorá je aj v meste.
Tá spomínaná vlaková pokladňa znamená, že ak si chcete kúpi? lístok dopredu, nemusíte chodi? na stanicu. Keby som mal mapu, tak vám to ukážem, ale takto sa treba spýta? v meste. Problém je to, že lístky v tej pokladni sa rýchlo vypredajú a okrem toho je tam vždy dlhá rada. avšak, aj keď sú lístky v meste vypredané , ešte stále sú lístky v kase na stanici, takže pohoda. Ale lístky na občšij vlak dostanete v pohode vždy aj na vlakovej stanici, s ostatnými to bude trochu problém. A ešte keď budete pri tej kase, tak si choďte pozrie? za roh pamätník neviem čoho, ale je tam na žlto natretý buldozér na podstavci, sranda.
Z a do Erdenetu chodí aj priame vlakové spojenie s Moskvou, takže aj to sa dá využi? ak prichádzate, alebo sa vraciate.

Moron

Moron, hlavné mesto aimagu Chovzgol, je vlastne len prestupná stanica pri ceste k jazeru Chovzgol. Nie je v ňom nič zaujímavé, snáď len obrovský trh s potravinami a ostatnými vecami. Odporúčam nakúpi? hlavné množstvo potravín, ktoré budete potrebova? na Chovzgole, lebo v Chatgale nekúpite skoro nič. Má dve stanovištia pre taxíky a autobusy. Taxíky na smer Chatgal odchádzajú zo severnejšieho, diaľkové linky do Erdenetu a Ulánbátaru odchádzajú z južnejšieho.

Púš? Gobi

Z mnohých dokumentov určite viete, že Gobi je najsuchšia púš? na svete, aj keď sa vám to tak nemusí zda?, keď tam prídete v období dažďov ( júl-august-september). Vtedy vám bude prša? každý deň. Gobi nie je saharský typ púšte, teda nie je piesková, ale kamenistá. Aby som bol však presný na jej juhu sa nachádza piesková čas? Chongoryn Els (čítaj ďalej), ale tá pokrýva len 3% púšte. Gobi pokrýva 30 % územia Mongolska. Zaujímavé je, že po mongolsky sa "púš?" povie "govi" a mongoli rozlišujú 33 druhov púšte, resp. rozlišujú 33 názvov pre rôzne druhy púšte.
Pochopiteľne, tam skoro stále fúka vietor, takže sa pripravte na to, že v noci sa to ešte zhorší. Odporúčam veľmi dobre zakolíkova? stan, prípadne prida? ešte nejaké podporné šnúry. ale aj tak, keď sa dá postavte si ten stan niekoam do závetria za auto, alebo, ak sa vám podarí, za ger.
Začnite si už teraz zvyka? na to, že keď idete na záchod, niet sa tam za čo skry?. A ís? môžete aj 2 km a stále vás bude vidie?. Aj keď sa na púšti dá dosta? k vode, odporúčam zobra? si fakt veľa vody. V aute to odnies? nebude problém, takže neriskujte. Nefandite si tiež, že niekde v blízkych dedinkách, alebo v Dalanzadgade dostanete kúpi? chlieb. Poriadne sa pozerajte pod nohy, nie kvôli škorpiónom, ale kvôli krásnym kamienkom, ktoré na púšti nájdete. A vychutnajte si fatamorgánu.

Kaňon Yolyn Am

Kaňon Yolyn Am sa nachádza v národnej rezervácii Gurvansaichan Nuruu, presnejšie vo východnom výbežku Altaja, a ktorý bol vyhlásený za prísne chránené územie za účelom uchovania života niektorých ojedinelých vtákov hlavne supov a orlov. V súčasnosti je to však turistická atrakcia hlavne kvôli samotnému kaňonu, na dne ktorého sa ľad topí až neskoro v auguste. Je teda možné vidie? potok tečúci pod ľadom, na ktorom práve stojíte. My sme tam prišli dos? neskôr a tak sme žiadny ľad nevideli, čo bola dos? škoda, lebo sme sa na to tešili. Na ľad sme sa tešili hlavne preto, že samotný kaňon nás moc neuchvátil, pretože keď idete do Tatier, či Roháčov, je to tam dos? podobné. Kaňon, či skôr údolie nie je veľmí dlhé a tak sa prejdete asi 1 km tam a zasa spä?. Na vrcholoch stien hniezdia orly, čo dokazujú na bielo osraté skaly pod každým hniezdom. Všade tu žijú také malé, veľmi plaché zvieratká podobné škrečkovi, ale ktoré na seba pískajú ako svište. Niektoré škrečky v Mongolsku môžu ma? blchy s čiernym morom.
Pri vstupe do kaňonu stojí múzeum, 3 obchody so suvenírami a chlapík, ktorý vyberá vstupné. Na jednu osobu je to 500 T a za auto 3000 T. Našim sprievodcom sa to nejako podarilo vybavi?, že platíme len za auto a 4 ľudí namiesto 8. Od brány k samotnému kaňonu je to ešte asi 11 km do prudkého kopca, kde je treba zapnú? na aute redukciu, takže taktika neplati? za auto a necha? ho tam, nie je veľmi strategická.
Môj pohľad na to je taký, že keď už ste tam, choďte sa pozrie?, ale nejakú zvláš? úchvatnú scénu nečakajte.

Pieskové duny Chongoryn Els

Toto je skoro jediné miesto na Gobi, kde stretnete piesok v podobe dún a podobných saharoidných záležitostí. Je to vlastne asi 180 km dlhé a 17 km široké pieskovisko, po ktorom sa preháňajú ?avy. Je to ale úplne super pocit a pohľad.
My sme sa autom nedostali až k dunám, lebo nám v ceste stála rieka, ktorá počas silného dažďa odplavila brody a tak sme stanovali na opačnom brehu rieky. Od rieky ale bolo k dunám asi 2 km a tak nebol problém dosta? sa tam aj pešo. Na tej istej strane ako sme boli my je aj ger-camp, teda jurtový tábor Duut Manhan, kde sa dá spa?, ak nemáte nič iné. O cenách neviem nič.

Tektonický zlom Bayanzag

Nachádza sa severne od Chongoryn Els a je to úplne neskutočné miesto. Asi 30 metrov vysoká zemská doska, ktorá sa vysunul, či zlomila či čo a odhalila tak ostatnému svetu jedno z najbohatších paleologických nálezísk dinosaurov a prehistorických zvierat na svete. Našli sa tu dokonca tuším 2 kompletné kostry dinosauov. Červené skaly, modré nebo a zelená tráva poskytujú takú kompozíciu, ktorej neodolá určite žiaden fotograf. Múzeá po celom svete, ale hlavne Prírodné múzeum histórie v Ulánbátare má svje zbireky práve odtiaľto.
My sme tam strávili asi 4 hodiny zväčša chodením po okolí, fotením a hľadaním kamienkov. Oplatí sa, ja som našiel niekoľko takých polopriesvitných skryštalizovaných plynov, či čoho. Ale sú krásne. Predpokladám, že prídete do toho východného údolia autom. V tom prípade sa choďte pozrie? aj za ten západný roh. Je to síce kúsok ďalej, ale ten pohľad za to stojí. V každom prípade však vylezte hore a z kraja sa pozrite na celý ten veľký a dlhý zlom. Paráda

Orchonský vodopád

Po asi 2 hodinách jazdy oným lávovým poľom sa dostanete k pravdepodobne nočnej prestávke – Orchon Churchré, Orchonskému vodopádu v rezervácii Changai Nuruu, blízko pri jazere Naiman Nuur. Vodopád, tiež volaný Ulaan Cutgalan, bol vytvorený jedinečnou kombináciou sopečných erupcií a zemetrasením asi pred 20 000 rokmi. Je to vlastne 25 m hlboká roklina, do ktorej padá riečka Orchon Gol a vytvára tak pozoruhodný prírodný úkaz.
Keď sme tam prišli, najprv sme si mysleli, že sme to nenašli, lebo ideme ideme, žiadne skaly, žiadna rieka, zrazu sa len pred nami objaví kus oplotenej stepi so stanmi a autami. On totiž, kao bolo povedané nepadá "zhora dolu", ale " zdola ešte nižšie". Samozrejmý nápad okúpa? sa tam sme s uskutočnili hneď po príchode, robiac tak zaujímavé divadlo pre prizerajúcich sa Mongolov, ktorí zväčša pláva? nevedia. Pod vodopádom sme vo vode videli kopec rýb a tak sme sa vrhli na chytanie rýb. Treba podotknú?, že tu jedniný krát sme boli úspešní. Potom už nikde.
Keď tam budete, nenechajte sa očari? len vodopádom, ale prejdite sa aj po tej druhej (nie vodopádaovej) rieke smerom po a proti prúdu. Ten kaňon, ktorý si vymyla stojí určite za pozretie. Aha, v tej rieke je strašne studená voda. Trooošku teplejšia je pod vodopádom.
Lonely Planet tvrdila, že tam býva zima, hlavne v noci a máme sa na to pripravi?. Hmmm ... nepripravili sme sa, ale oľutovali sme. V noci bola síce trochu zima, ale väčší problém bol, že fúkal besný vietor, ktorý nebol v pláne, lebo sme nepostavili stan.

Sopka Chorgo a jazero Cagan Nuur

Sopka Chorgo leží v národnom parku Chorgo – Terchiin Cagaan Nuur , pri vstupe do ktorého treba zaplati? asi 1 000 T na osobu a nejaké prachy za auto. Hneď za bránou sa zastavte a choďte si pozrie? ten most, cez ktorý prejdete. Dos? záhada, prečo ešte stojí. Po jeho prejdení vás už očakáva lávové pole, ktoré oznamuje prítomnos? sopky, nielen svojím vzhľadom, ale aj všade usadeným jemným popolčekom.
Chorgo vysoká 2968 metrov nad morom nás trošku sklamala svojou výškou, lebo sme si neuvedomili, že miestny kraj je v nadmorskej čosi pod 2 000 m nad morom. Takže sopka nám prišla trochu mrňavá. Nevadí, vylezte hore na ňu a vzdajte sa pokusov odfoti? ten kráter celý. Dá sa zliez? až dolu do krátera a je to dobrý pocit, by? na dne sopky.
Predpokaldám, že spa? budete pri jazere, takže sa tam odveziete.Po ceste však máte ešte dve obrovské diery v zemi, ktoré vyhlasujú za ľadové jaskyne a tak sa tam choďte pozrie?. Je to kúsok a diery v zemi vytvorené vulkanickým spôsobom sú dos? impozantné. Ľad sme však našli len v jednej z nich. My sme chceli zliez? dolu do jednej z tých dier ( tej väčšej ), ale nemali sme lano, čo bola škoda. A inak sa tam dosta? nedá, lebo je to asi 15 m hlboké a previsnuté.
Okrem týchto dvoch dier tam však nájdete ešte malú puklinu, do ktorej moc ľudí nelezie, lebo je dos? úzka a tak sa tade neprepchajú. My sme sa však prepchli a zistilie, že jaskynka vedie kamsi ďaleko pod zemou. Preto odporúčam zobra? si so sebou čelovky, alebo iné baterky a vybra? sa do jaskyne. Je dos? nízka a treba sa v nej plazi?. Ale nebojte sa, asi po 20 metroch prídete na koniec a tam je taká veľká miestnos?, kde sa dá sadnú? si, alebo otoči? sa. Je tam všade sucho, takže si treba dáva? pozor, aby ste si na skalách nepotrhali veci. Aha, ešte si vylezte na ten kopec čo je medzi vami a jazerom. Nie je veľmi vysoký, ale výhľad na jazero a sopku je fakt krásny.
Samotné jazero je zvláštne a relatívne teplé aj na kúpanie. Má však desnú vodu, ktorú budete prinútený pi?, keď si nejakú neprinesiete so sebou Napriek tomu, že si nemyslíme, že sme nejakí sviatoční turisti, pri pohľade na vodu sme sa jednohlasné rozhodli nakvapka? do nej dezinfekčný roztok. Ten však jej výrazne žabacinovú chu? neprerazí. Celkom slušné úspechy sme s jej porážaním dosiahli slovenskými chemickými šumienkami s chu?ou á la prací prášok, ale chu? vody sa zlepšila len o trochu. Preto silné odporúčanie: Prineste si nejakú inú vodu, ako je tá z jazera. V blízkosti sa totiž nedá nič kúpi?, možno až v dedine za vstupnou bránou.

Jazero Chovzgol

K jazeru sa dostanete po strastiplnej ceste z Moronu do Chatgalu. Dednika Chatgal je vstupná brána, kde si môžete prenaja? kone na cestu pri jazere, alebo ís? pešo do niektorého z ďalších ger-campov.
Jazero Chovzgol je druhé najväčšie jazero Ázie, zaberá totiž plochu 2 760 km 2 a preto si aj zaslúžilo meno " Malý Bajkal". Sú dokonca hypotézy, že Bajkal a Chovzgol sú pod zemou nejako prepojené. To že je najhlbšie jazero v strednej Ázii spôsobuje fakt, že tvorí 65% zásob čerstvej pitnej vody Mongolska a 3% zásob vody sveta. Zaujímavé je, že do neho ústí 90 riek, ale vyteká len jedna - Egiin Gol.

Pri vstupe do národného parku treba zaplati? 1 000 T na osobu a deň, ktorý tam strávite. Počuli sme všeličo, ako napr. že tie prachy idú do vrecka tomu vyberačovi a tak. My sme sa chytali by? 7 dní, ale zaplatili sme len 3 dni. Keby nás niekto chytil, tak doplatíme zvyšok. Asi. Ale nikto nás nekontroloval. A navyše som trochu sfalšoval to potvrdenie čo nám dal, takže sme to mali na 10 dní. Ale raz sme stretli rangera, ktorý mal vysielačku a možno chcel kontrolova?, ale sme sa k tomu nejako nedostali.

Kone Przewalského

Dajú sa v Mongolsku vidie? na viacerých miestach. My sme sa k nim mohli dosta? kdesi medzi Charchorinom a Ulánbátarom, ale nakoniec sme tam nešli. Takže som vám moc nepomohol.